Domov Dr. Kôň - hipoterapia
Hipoterapia- článok

Hipoterapia- článok

 

Hipoterapia

Hipoterapia sú aktivity spojené s koňom (vodenie, čistenie, lonžovanie, jazdenie, voltíž) s fyziorehabilitačným, psychologickým a sociálnym pozitívnym účinkom pre deti, mládež a dospelých s fyzickým alebo psychickým handicapom.

Na Slovensku používame tri základné pojmy podľa cieľa terapie.

Hiporehabilitácia (HR) - v doslovnom preklade to znamená znovu-uschopňovanie niektorej funkcie. Je to komplexná rehabilitačná metóda na neurofyziologickej báze, ktorej liečebným princípom je podobnosť mechanizmu chôdze koňa a človeka. Používa sa predovšetkým krok a stoj koňa, klient musí aktívne zapájať rovnováhu a pracovať so zmenou ťažiska. Osvedčená je pri neurologických, ortopedických diagnózach a v internom lekárstve.

HR indikuje lekár, vykonáva ju fyzioterapeut v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia s dodatočným vzdelaním v hipoterapii.

Pedagogicko-psychologické jazdenie (PPJ)

PPJ je pedagogické, psychologické, rehabilitačné a sociálne pôsobenie prostredníctvom aktivít s koňom na vývin, zdravotný stav a správanie klientov s rôznymi psychickými alebo fyzickými poruchami. V PPJ sa využívajú i klus a cval, rovnako aj práca zo zeme, rôzne hry, prechádzky v prírode. Na odporučenie psychológa, psychiatra, liečebného alebo špeciálneho pedagóga prichádzajú klienti so rôznymi psychickými poruchami (mentálna retardácia, závislosti, afektívne poruchy, neurotické poruchy, poruchy správania a učenia, a i.) a klienti s telesným postihnutím. Pri vylúčení kontraindikácií, možno PPJ indikovať prakticky pri akomkoľvek probléme.

Športové jazdenie postihnutých (ŠJP)

ŠJP je vyústením HR alebo PPJ; od klienta sa už vyžaduje už samostatné jazdenie a ovládanie koňa s použitím špeciálnych techník a pomôcok (umožňujú postihnutému klientovi plnohodnotne jazdiť). Prostredníctvom ŠJP si klient udržuje fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, zvyšuje sa kvalita jeho života zaradením sa do spoločnosti, získaním pocitu autonómie a cieľa v živote.

ŠJP vedie tréner – hipológ, pričom spolupracuje s  odborníkmi špecializovanými na postihnutie športovca - fyziater, psychológ.

Kontraindikácie

Pred začiatkom hipoterapie je potrebné zvážiť kontraindikácie, ktoré klientovi HT znepríjemnie, alebo dokonca uškodia. Hipoterapia sa neodporúča pri organických poruchách vedomia, hlbších stupňoch demencie, akútnej intoxikácii, akútnych psychotických stavoch, akútnej fáze schizofrénie. Ďalej je to nesúhlas klienta, neprekonateľný strach z koňa, alergia na srsť. Pri strachu a alergii sa už však preukázali aj pozitívne výsledky.

Faktory

V samotnej terapii možno identifikovať niekoľko oblastí pôsobiacich faktorov, ktoré vzájomne úzko súvisia a prelínajú sa. Počas terapie je zasiahnutá telesná, psychická aj sociálna zložka klientovho prežívania.

Popri hipoterapeutovi vystupuje postava koňa, jeho prítomnosť pôsobí liečebne  – ako liečiteľ; asistent; motivácia k liečbe; urýchľovač socializácie, rozvoja osobnosti.

Kôň primárne pôsobí na klienta tým, že sa zlepší jeho telesná kondícia a koordinácia, upravuje sa rovnováha. Uvedomovanie si vlastného tela prestupuje lepšie vnímanie vlastných emócií, potrieb, čím sa zlepšuje sebakontrola a sebadôvera. Utvorenie vlastnej telesnej schémy sprostredkúva lepšie vnímanie objektívnej reality.

Aby mohol klient úspešne komunikovať s koňom, musí mu terapeut vysvetliť, ako na to. Terapeut vystupuje v roli tlmočníka. Kôň sa dorozumieva predovšetkým neverbálne, čo podporuje klientovu vnímavosť a empatiu, postupne sa vytvára vzájomná dôvera s koňom. Aby bol klient pri vedení koňa úspešný, je potrebná spolupráca s terapeutom a ďalšími členmi skupiny. Následne je klient schopný sám viesť koňa, kam chce a tým rastie aj jeho sebavedomie a pocit samostatnosti.

Klient si vytvára v terapeutickej situácii viacero vzťahov (s terapeutom, s koňom, s ostatnými členmi skupiny). Kôň sa preňho stáva silnou motiváciou k pokračovaniu v liečbe. Človek často prenáša do týchto vzťahov niečo zo svojho všedného života, teda aj obraz vzťahov s inými osobami.

Atmosféra počas HT je uvoľnená, bezpečná, utvára sa priestor pre uvoľnenie emócií a v stave pohody je klient prístupnejší preberať efektívnejšie modely interakcie s druhými ľuďmi. Všetko dianie v HT je reálne, tu a teraz. V priamej konfrontácii s koňom v rôznych situáciách sa prejavujú typické vzorce správania a obranné mechanizmy klienta. Je tu široký priestor pre korektívne pôsobenie terapeuta, napr. nácvik konštruktívneho správania, modelové učenie, rozvoj asertivity a sebakontroly, pracuje sa s naučeným negatívnym sebaobrazom. Pri koni nie sú dve situácie rovnaké, a tak je klient nútený pristupovať k riešeniam kreatívne a voliť primerané reakcie.

Kôň je stádové zviera a drží sa presne stanovených pravidiel sociálneho spolunažívania a hierarchie. Ak sa klient zapojí do tejto hierarchie a prijme tieto pravidlá, kôň ho bude akceptovať. Schopnosť rešpektovať určité základné pravidlá medziľudskej interakcie sa postupne prenáša i do ostatných oblastí klientovho života. To kladie na človeka požiadavku prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Postupne sa učí korigovať svoje správanie spätnou väzbou od koňa, predvída dôsledky konania, kontroluje svoje reakcie, lepšie spolupracuje s druhými.

Kôň sa nepretvaruje, neodsudzuje klienta pre jeho problémy, preto s nimi klienti veľmi ľahko nadväzujú vzťah a dôveru. Klient vidí fungujúci vzťah medzi terapeutom a koňom, náklonnosť, ktorú si vzájomne prejavujú, čím je motivovaný k priblíženiu sa terapeutovi.

Bezpečnosť pri hipoterapii

Nemožno zabúdať na bezpečnosť. Certifikovaní terapeuti sú informovaní o etológii zvierat, s ktorými pracujú, a skúsenosti s nimi  vedia terapeuticky využiť. Terapeutické zviera musí prejsť špeciálnym výcvikom, v ktorom je konfrontované so širokým spektrom situácií, ktoré sa môžu počas terapie vyskytnúť. Podstatou výcviku je odbúranie pokiaľ možno najväčšieho množstva pre klienta nebezpečných prejavov zvieraťa tak, aby zostali zachované prirodzené prejavy s ich terapeutickým spätnoväzbovým účinkom.